Dejiny geografie ako jednej z najstarších vied vôbec siahajú ďaleko do histórie ľudstva. Zatiaľ čo mapy boli vyrábané a používané niekoľko tisícročí skôr (doklady sú o ich používaní Sumermi) prvou kultúrou, ktorá sa podujala na systematické a vedecké skúmanie Zeme boli až starovekí Gréci.
V Európe došlo v stredoveku k značnému úpadku vedeckého poznania. Geografické predstavy o Zemi boli primitívne. Zem vraj mala formu dosky, ktorá pláva na rozsiahlom oceáne. Na grécku tradíciu však nadviazali Arabi. Medzi významné postavy z tohto obdobia možno spomenúť mená ako al-Idrísí, Ibn Batúta a Ibn Khaldun. Arabská ríša sa vtedy rozprestierala od Maroka až po Indiu a arabskí kupci precestovali naprieč Áziou, Afrikou a Indickým oceánom, kde nazbierali množstvo poznatkov o týchto miestach.
V Európe geografia znovu ožila až v 12. až 14. stor., keď geografické poznatky rozšírili cestopisy W. Rubruka, Marca Pola a iných.
Na značné zlepšenie poznatkov o Zemi v 15. a 16. stor. mali veľký vplyv objavné cesty a moreplavby Krištofa Kolumba, Fernanda Magalhaesa a Vasco da Gamu, ktoré priniesli nové poznatky o rozľahlých oceánoch, vzdialených kraji
nách a ich prírodných bohatstvách. Vo viacerých európskych štátoch vyšli i nové vydania Ptolema
iovej Geografie s príslušnými doplnkami a vypracovali sa viaceré „kozmografie" (opisy Zeme), nadväzujúce na Strabóna a Ptolemaia. U nás prvým dielom tohto druhu je Kozmographia czezka z r. 1554 od Jána z Púchova, v Nemecku napr. M. Waldseemüller, P. Apianus, S. Münster, J. Cochläus. Kým spočiatku ešte
prevažovali zmienky senzácií, pomaly začali prevažovať pozorovania prírody a kultúrnych odlišností. Boli zostavené prvé geografické atlasy. Na dalších objaviteľských plavbách sa postupne získavali vedomosti o oceánoch, stálych pasátoch a morských prúdoch. Vnútrozemie vzdialených kontinentov bolo však v 16. stor. ešte nepreskúmané.
Vedecké spracovanie zozbieraných geografických faktov sa začalo v 17. stor. Už roku 1610 zverejnil von B. Keckermann ( 1571/1573 - 1608) sústavu všeobecnej geografie. Prvým väčším geografickým dielom v 17. stor. bola Geographia genenalis (1650), v ktorej Bernhardus Varenius (1622-1650) opísal zvláštnosti pevniny, hydrosféry a atmosféry.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_geografie
